NP Krka 

ešte stíhate :)

Prosiecka a Kvačianska dolina

12.07.2013 12:16

Túra je celodenná, nenáročná, s malým prevýšením ale kvôli dĺžke pre menšie deti môže byť náročnejšia na výdrž.  Rozhodne je veľmi zaujímavá, dobrodružná a zvládnu ju aj malé deti. Po celej trase vedie náučný chodník.

Trasa sa dá ísť aj v opačnom smere, to však neodporúčam. Cesta kaňonom Prosieckej doliny je tak zaujímavá, že deti ani nepostrehnú mierne stúpanie. Na konci túry už keď nás bude zmáhať únava, poľahky zbehneme po cestičke Kvačianskou dolinkou do Kvačian.

Začíname skoro ráno v dedinke Prosiek v zložení štyria dospelí, dve veľké deti 17 a 14 ročné a dve malé deti 6 a 5 ročné.  Keďže máme dve autá, jedno sme nechali v Kvačanoch, kde sa bude naša púť končiť.  Prejsť s malými deťmi aj spojku medzi ústím oboch dolín z Kvačian do Prosieka už môže byť nad detské sily.

Kúsok od parkoviska začína Prosiecka dolina, ktorou vedie modrá značka. Je to krasová kaňonovitá dolina, veľmi podobná dolinám v Slovenskom raji, určite jedna z najkrajších dolín na Slovensku.  Hneď na začiatku nás ohúria Vráta tiesňavy, čo sú dve skalné steny a medzi nimi zurčiaci potôčik Prosiečanka. Budeme ju musieť prekonávať po kameňoch, drevených lávkach,  miestami sa celkom stratí v zemi. Na pomoc turistom tu slúžia reťaze a rebríky. V závere doliny je krátka odbočka k vodopádu Červené piesky. Je to asi 15 m vysoký vodopád, v suchom období v ňom nebýva veľa vody, no my sme mali šťastie. A už len samotná odbočka k nemu bola pekná prechádzka.   Vrátime sa k rázcestiu a pokračujeme po modrej značke. Prekvapením sú zvyšky koľají, zapustených do skál, naozaj ťažko veriť, že v týchto miestach kedysi premávali vozy.  Dolinka sa končí na lúke Svorad, odkiaľ pokračujeme po modrej značke do Veľkého Borového. Tento úsek cesty je trochu zdĺhavý.  Najprv vedie úbočím, neskôr klesá prašnou cestou do dediny.  Od Mlynov Oblazov nás delí už len pekná prechádzka dolinkou Borovianka .  Na jej konci je krátka odbočka k Ráztockému vodopádu. Siesta na Oblazoch nás všetkých osvieži.  Vďaka dobrovoľníkom sú dva mlyny v prevádzke a môžeme si tu pozrieť ako sa mlela múka za starých čias. Dobrovoľníci tu bývajú v lete ako pri potoku, v lone prírody, bez elektriny  :)   Už nás čaká len zostup Kvačianskou dolinou po pohodlnej lesnej ceste po červenej značke.  Tabuľa nás upozorní na " Jánošíkovu hlavu " čo je skalný útvar, ktorý naozaj pripomína tvár. Určite stojí za to aj pohľad do 70 m hlbokej priepasti.

Jedno auto nechali v Kvačanoch, druhé v Prosieku,  tatinkovia sa odvezú do Prosieka pre auto a my si zatiaľ oddýchneme pri bufete. Dalo by sa ísť aj spojkou z Kvačian do Prosieka prípadne využiť služieb miestnych, ktorí tu ponúkajú taxi službu Kvačany - Prosiek. Naše putovanie končí, za jeden deň sme  toho videli veľmi veľa. verím, že deťom sa krásy dvoch liptovských dolín vryli do pamäti :)DSCN03921tsd.jpg